Dielo Francisa Bacona je konvenčné a zároveň významne obrazoborecké či
novátorské. Používal olejové farby a tradičné plátno, ale zásadne
maľoval na jeho zadnú, drsnú neopracovanú stranu. Zároveň však
vyžadoval, keď cena jeho obrazov výrazne stúpla, aby boli jeho diela
vystavované výlučne v pozlátených rámoch.
Venoval sa iba figuratívnej maľbe, odmietal abstrakciu, pridržiaval sa
obmedzeného spektra farieb, z ktorých dominovali čierna a červená. Jeho
expresívne diela sú charakteristické deformáciami ľudských tiel a tvárí.
Námety čerpal nielen z obrazov Diega Velázqueza, Vinceta van Gogha,
alebo Pabla Picassa, ale aj z fotografií, röntgenových snímok, z
bitúnkov či filmov.
Do obrazov premietal svoje emócie a pocity, ktorých zdrojom bol aj jeho
život umelca-vydedenca a homosexuála s búrlivým milostným životom. Dvaja
z Baconových milencov umreli v deň vernisáže jeho obrazov. Peter Lacey v
roku 1962 v deň vernisáže v Tate Gallery. George Dyer spáchal
samovraždu zasa v deň otvorenia Baconovej retrospektívnej výstavy v
Grand Palais v Paríži v roku 1971.
Hoci sa Francis Bacon navonok často tváril ako svetácky umelec, ktorý
obľubuje večierky, alkohol a hazardné hry, jeho maľby vyjadrujú často
opak. Rozprávajú príbeh o vnútornom zmätku, smútku či hneve umelca.
Francis Bacon sa narodil 28. októbra 1909 v Dubline anglickým rodičom.
Jeho slávnym predkom bol anglický filozof s rovnakým menom a
priezviskom, ktorý žil na konci 16. a začiatku 17. storočia. Bol údajne
plachým dieťaťom, ktorého trápila chronická astma a viaceré alergie. Do
školy ho rodičia poslali až v pätnástich rokoch, a strávil tam iba rok.
Ako šestnásťročný odišiel do Londýna. Žil z finančnej podpory matky a
príležitostne si privyrábal ľúbostnými avantúrami so staršími mužmi.
O umenie sa začal vážnejšie zaujímať okolo roku 1927 počas
jedenapolročného pobytu v Paríži. Inšpiroval ho obraz francúzskeho
maliara Nicolasa Poussina s názvom Vraždenie neviniatok a tiež výstava
šiestich obrazov Pabla Picassa.
Bacon bol samouk, začínal kresbami a akvarelmi a jeho prvé diela
kupovali len jeho príbuzní a priatelia. Zlom v jeho kariére nastal v
roku 1933, keď si jeho obraz kúpil sir Michael Sadler. Posmelený týmto,
aj finančným, úspechom usporiadal v roku 1934 svoju prvú samostatnú
výstavu. Napriek svojej určitej výstrednosti Baconove obrazy zaujali
kritiku aj bežných divákov a od tej doby sa venoval výhradne maliarstvu.
Používal jednoduché maliarske techniky, maľoval na opačnú stranu plátna
bez podkladu tenkými nátermi niekoľkých farieb, takže jeho obrazy
pôsobia dojmom neostrej časopiseckej reprodukcie. K jeho najznámejším
dielam patrí parafráza portrétu pápeža Inocenta X. od španielskeho
barokového majstra Diega Velázqueza či triptych s názvom Spomienka na
Georga Dyera zobrazujúci smrť maliarovho milenca, ktorý sa predávkoval
drogami v kúpeľni parížskeho hotela.
Jeden z najznámejších britských maliarov 20. storočia Francis Bacon zomrel 28. apríla 1992 v Madride na infarkt.
Život výtvarníka približuje napríklad aj životopisný film Love Is the
Devil: Study for a Portrait of Francis Bacon (Prekliata láska, 1998)
britského režiséra Johna Mayburyho.
O dielo Francisa Bacona je veľký záujem aj v súčasnosti a predáva sa za
obrovské sumy. V roku 2013 sa na dražbe v newyorskom aukčnom dome
Christie's predal jeho triptych Tri štúdie Luciana Freuda (1969) za viac
ako 142 miliónov amerických dolárov, čím sa prekonal rekord z roku
2012, keď sa obraz Výkrik Edvarda Muncha predal za 119 miliónov dolárov.